17 dní, ktoré stáli za to…
Keď sa ľudia chápu aj bez slov
Mobilita v krajine, kde nerozumieš jazyku, je skutočná výzva. Práca v talianskej škôlke, letnom tábore či domove sociálnych služieb bola úplne iná, ako by si človek predstavoval. Na prvý pohľad by sa zdalo, že na komunikáciu s deťmi či seniormi je potrebná dokonalá znalosť taliančiny. Nakoniec však stačilo pozorovanie, trpezlivosť a úprimný úsmev, aby sme si porozumeli.
Život mimo práce: viac než len pizza a zmrzlina
Telo by si najradšej oddýchlo, ale duša túžila po dobrodružstve. A keď máš len 17 dní, každý deň je príležitosťou zažiť niečo výnimočné. Či už to bolo spievanie na námestí, krátka zastávka na parkovisku s výhľadom na Taorminu alebo autobusári, ktorí nás vysadili o dve zastávky ďalej – všetko sa zmenilo na nezabudnuteľné zážitky. Aj v komplikovaných situáciách stačilo pár úsmevov a napätie sa rýchlo rozplynulo.
Stála mobilita za to?
Jednoznačne áno. Mobilita nám dala väčšiu samostatnosť, odvahu skúšať nové veci, cenné skúsenosti a hlavne spomienky na celý život. Zmenila náš pohľad na svet – či už ide o spoznávanie iných kultúr, prekonávanie vlastných obáv alebo hľadanie porozumenia v práci s klientmi. Erasmus+ bol pre mňa jedinečnou cestou, ktorá ma obohatila o viac, než som čakala.
Bianka Uhrínová a účastníci E+ z 2.B triedy
